Námestie mieru 2, 080 01 Prešov, IČO: 37870475
  • Anglická verzia
  • Nemecká verzia
  • Francúzska verzia
  • Poľska verzia
  • Ruská verzia
  • Maďarská verzia
  • Ukrajinská verzia
  • Rusínska verzia
Textová verziaMapaTlačiť Odoslať RSS logo stránky youtubelogo portálu Twitterlogo portálu Facebook
 
Späť

Príroda v Prešovskom kraji

Prírodné pomery a chránené územia

Povrch Prešovského kraja je výrazne členitý.

Prírodné prostredie je relatívne málo narušené najmä v oblastiach s nízkou ekonomickou aktivitou. Ucelené zachovalé časti prírody vymedzujú národné parky (Tatranský národný park, Národný park Nízke Tatry, Národný park Slovenský raj, Pieninský národný park, Národný park Poloniny), chránené krajinné oblasti (biosférická rezervácia chránená krajinná oblasť Východné Karpaty, chránená krajinná oblasť Vihorlat) a ďalšie územia viazanej krajiny s vlastným režimom.

Medzinárodnými kúpeľmi sú Bardejovské kúpele a Vysoké Tatry.

Významnou devízou územia Prešovského kraja je vysoko hodnotná prírodná, zatiaľ relatívne málo narušená horská i podhorská krajina osobitá v celoslovenskom i stredoeurópskom kontexte.

Významnými zachovalými historickými krajinnými štruktúrami sú atraktívne lúčno – pasienkarské lokality Zamaguria i kultúrna krajina stredného Spiša. Mimoriadnu pozornosť si zasluhujú špecifické územia významovo i hodnotovo výrazne prevyšujúce región Prešovského kraja a to predovšetkým Vysoké Tatry, Slovenský raj, Vihorlat, Bukovské vrchyZamagurie. Z celkového počtu 9-tich národných parkov Slovenska sa 5 nachádza, resp. zasahuje do územia Prešovského kraja.

Celková výmera chránených území národnej siete tvorí 17,8 % z rozlohy kraja. Na území Prešovského kraja je viacero prírodných objektov zapísaných do svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Prírodné pamiatky UNESCO

V júni 2007 bola na Zoznam svetového dedičstva UNESCO pripísaná lokalita Karpatských bukových pralesov na území Slovenska a Ukrajiny. Pralesy Stužica, Rožok, Havešová v Bukovských vrchoch a Vihorlatský prales vo Vihorlatských vrchoch v CHKO Vihorlat sa tak zaradili medzi svetové prírodné unikáty. Prvé tri z nich sa nachádzajú v oblasti Národného parku Poloniny.

Z celkovej výmery kraja, 897 289 ha zaberá poľnohospodárska pôda 375 980 ha (41,9 % zastúpenie), nepoľnohospodárska pôda zaberá 521 309 (58,1 %). Z nepoľnohospodárskej pôdy zaberá lesná pôda 444 427 ha.

Najvyššie položeným miestom je Gerlachovský štít (2 655 m n. m.), ktorý je najvyšší aj v rámci celej Slovenskej republiky. Najnižšie položené miesto kraja sa nachádza pri výtoku rieky Ondavy z kraja v katastri obce Nižný Hrušov (105 m n. m.).

Najsevernejší bod kraja sa nachádza v katastri obce Becherov, najjužnejší v obci Sečovská Polianka, najzápadnejší v obci Vysoké Tatrynajvýchodnejší bod, ktorý je zároveň najvýchodnejším bodom Slovenska, sa nachádza v obci Nová Sedlica.

Územie Prešovského kraja sa vyznačuje pomerne veľkou variabilitou prírodných podmienok, ktoré súvisia s geologickou stavbou územia kraja a rozložením jednotlivých geologických útvarov, rôznorodými pôdnymi pomermi, v dôsledku urbanizácie aj značne rozdielnou štruktúrou využívania krajiny. Konečným efektom je v jednotlivých častiach kraja výskyt prírodných fenoménov a zachovalých a hodnotných ekosystémov i celých území, ktoré boli v priebehu času postupne štátom vyhlasované za chránené v rôznom stupni ochrany.

Na území Prešovského kraja sa nachádzajú horné úseky hlavných tokov riek Hornád, Torysa, Topľa, OndavaLaborec, ktoré nie sú ešte výraznejšie postihnuté antropogénnou činnosťou. Výnimkou je rieka Poprad, ktorej celé povodie na území SR je v Prešovskom kraji a vo svojom 137. riečnom kilometri prechádza do Poľskej republiky. Tiež dve nádrže, ktoré sa nachádzajú na území kraja, Starina a najmä Veľká Domaša významne hydrologicky, ale i kvalitatívne ovplyvňujú toky, na ktorých ležia. Povodie rieky Poprad zahrňuje veľmi významnú oblasť Vysokých Tatier, v ktorej sa nachádza jedenásť vodárenských tokov, využívaných k zásobovaniu pitnou vodou celej oblasti.

Územie kraja je bohaté na zdroje prírodných liečivých vôd, z ktorých najznámejšie sú Bardejovské kúpele, Cigeľka, Vyšné Ružbachy, prírodné zdroje minerálnych stolových vôd LipovceSalvator, Baldovce a pramene minerálnych vôd, napr. Sivá Brada, Hôrka, Gánovce, Nová Ľubovňa a Šarišský Štiavnik.

Pokiaľ ide o nerastné suroviny je územie Prešovského kraja chudobné na surovinové zdroje, resp. zásoby rudných surovín, predstavuje však významnú surovinovú základňu nerudných surovín a stavebných materiálov, zásoby ktorých umožňujú rozvoj hlavne stavebného priemyslu. Nachádzajú sa tu najmä ložiská bentonitu a zeolitu, cementárske suroviny, stavebné suroviny – andezity a ich suroviny. Významné sú ložiská kamennej soli v lokalitách Solivar – Prešov.

Publikované: 26.11.2008 / Aktualizované: 23.05.2018 HoreTlačiť